Winning entries could not be determined in this language pair.There were 3 entries submitted in this pair during the submission phase. Not enough votes were submitted by peers for a winning entry to be determined.Competition in this pair is now closed. |
Nad zážitkami z mojej prvej noci v New Yorku sa Američania pousmejú. Aj to je jeden z dôvodov, prečo o nej píšem. Spomínam si, ako som v knihe od majstra Rudyarda Kiplinga čítal o strachu divokého chlapca Mauglího, keď po prvýkrát spal v uzavretej chatrči. Pomyslenie na to, že nad hlavou má strechu, bolo pre neho po chvíli také neznesiteľné, že si musel ísť ustlať pod šíre nebo. A veruže aj ja som v tú noc takmer pocítil podobnú úzkosť. Všetky tie mrakodrapy, obrovské reklamné nadpisy týčiace sa nado mnou, všetky tie veľké červené vodojemy s kovovými pavúčími nohami až príliš zapĺňali nebo a tam hore nenechali ani kúsoček pokoja. O trhaný spánok sa mi postaralo aj pomyslenie na tú šesť miliónovú masu ľudí natlačených navôkol, na hmýrenie sveta, na to nekonečné stúpanie do výšok. Vo sne sa mi zjavovali mrakodrapy, zdeformované a nekonečné. A najmä jeden konkrétny (ak sa nemýlim je to sídlo trustovej spoločnosti zameranej na kaučuk) vzdialený odo mňa len o pár krokov, ktorý je celý z mramoru a z jeho váhy vám po chrbte prebehnú zimomriavky. Gniavil ma k zemi ako nákova a občas som ho videl cez priezor akejsi halucinácie nakláňať sa a rozpadať... Dnes je nedeľa, ráno sa zobudilo do ťažkej a vlhkej hmly, bude jeden z teplých jesenných dní, ktoré tu nazývajú babie leto. Na New York dolieha ospanlivosť anglických nedieľ a elektrické autá v uliciach pristali na oddych od ruchu. Nič sa nedeje, divadlá sú zatvorené a až zajtra budem môcť začať sledovať skúšky predstavenia, ktoré ma priviedlo do Ameriky. No celkom blízko v mojej štvrti je Central Park, vidím ho z okna aj s jeho stromami, z ktorých už opadali listy. Pôjdem si do neho po dúšok vzduchu a trocha pokoja. | Entry #13946 — Discuss 0
|
Zážitok z mojej prvej noci v New Yorku, ktorý vám vyrozprávam, určite rozosmeje Američanov. Ostatne, aj preto o ňom píšem. V diele od vynikajúceho Rudyarda Kiplinga som čítal o hrôzach, ktoré prežíval divoch Maugli, keď prvýkrát trávil noc v jednej opustenej chatrči. Pocit, že mal strechu nad hlavou tak blízko, až sa jej priam dotýkal, mu bol natoľko nepríjemný, že si musel ísť ľahnúť von pod šíre nebo. Tú noc som mal podobný pocit úzkosti z mrakodrapov, z veľkých písmen reklám týčiacich sa nado mnou, z vysokých červených nádrží vystupujúcich nahor na železných choduliach. Vzduch bol presýtený a tu hore skutočne nevládol pokoj. Aj premnožený svet šiestich miliónov obyvateľov nahromadených a nadmerne rozvrstvených navôkol ma sužoval v spánku. Och, tie zdeformované a predĺžené formy mrakodrapov, ktoré som videl vo sne! Hlavne ten patriaci gumárenskej spoločnocti, ak sa nemýlim, ten hneď nablízku, celý z mramoru, čo pri myšlienke na jeho váhu až zamrazí. Drvil ma svojou nadváhou a v halucináciách som ho videl nahnutý a rútiaci sa k zemi. Je nedeľa. Ráno sa zobúdza do hustej a vlhkej hmly, ktorá ohlasuje jeden z tých teplých jesenných dní nazývaných babým letom. Nad New Yorkom vládne nehybnosť anglických nedieľ a na hlavných cestách elektrické autá pristúpili na všeobecný odpočinok. Nič sa nedeje, divadlá sú nečinné a až zajtra budem môcť pokračovať v dráme, ktorá ma doviedla do Ameriky. Cez okno celkom blízko spozorujem Central Park so stromami bez lístia. Tam pôjdem za kúskom vzduchu a pokoja. | Entry #14092 — Discuss 0
|
Rozprávanie o mojej prvej noci strávenej v New Yorku rozosmeje Američanov; s tým cieľom aj o tom píšem. V knihe skvelého Rudyarda Kiplinga si spomínam, že som čítal o desivej záchrane Mauglího, keď prvýkrát spal v uzavretej chatrči: pocit strechy nad hlavou bol pre neho čoskoro tak neznesiteľný, že bol nútený ísť sa uložiť k spánku pod holým nebom. Nuž! Túto noc som pociťoval skoro obdobnú úzkosť, mrakodrapy, veľké reklamné nápisy nado mnou, veľké červené sudy namontované na svojich liatinových chodúľoch; priveľa vecí vo vzduchu, naozaj tam hore nie je veľmi pokojná atmosféra. A potom, šesť miliónov ľudí natlačených dookola, to neustále hmýrenie ľudí, to bujnenie ľudských más až do krajnosti, sužovalo môj spánok. Ach! Vo sne mrakodrapy menili svoj tvar a predlžovali sa! Najmä jeden (ak sa nemýlim, je to mrakodrap trustu gumárenských podnikov), ktorý sa vynára veľmi blízko, celý z mramoru a ktorého hmotnosť naháňa strach! Ako nadmerný náklad ma rozmliažďoval a v okamihu halucinácií sa javil nahnutý a rúcajúci sa... Dnes je nedeľa; ráno je zahalené do hustej a vlhkej hmly; bude to jeden z tých teplých dní v tomto jesennom období, ktoré tu nazývajú „indiánske leto“. Malátnosť anglických nedelí dolieha na New York, elektromobily si dopriali oddych od pouličného zhonu. Nič sa nedá robiť, divadlá sú zatvorené a skúšky divadelnej hry, ktorá ma priviedla do Ameriky, budem môcť začať až zajtra. Ale, tu opodiaľ, veľmi blízko je Central Park, ktorý vidím z okna, so svojimi stromami s už opadaným lístím; pôjdem teda tam nájsť trochu vzduchu a pokoja. | Entry #14158 — Discuss 0
|